Táto predavačka je typickým prípadom, ktorý je bohužiaľ často vídaný na Slovensku. Mnohí mladí ľudia si nevedia vážiť starých ľudí. Hnevá ich keď ich brzdia v pohybe na ulici, v obchodoch, v autobuse, pretože sú pomalší. Naštve ich, keď sa nebodaj nejaký starec ozve aby mu uvoľnili miesto v električke. Buď ich niečo na starých ľuďoch hnevá, alebo ich úplne ignorujú.
Len sa skúsme trochu vžiť do situácie. Máme 70 rokov, veľkú rodinu, deti a vnúčatá, predsa bývame sami, v lepšom prípade v dome spolu s rodinou máme svoju izbičku, alebo bývame vo vlastnom dome/byte, alebo nás strčili do domu dôchodcov a ani v jednom prípade o nás nikto nemá záujem. Neozve sa k vám nikto ani keď bývate v spoločnej domácnosti. Jediným spoločníkom je televízia, Biblia a udalosťou týždňa je omša. Tešíte sa, keď sa niekto spýta ako sa máte. A predsa je jeden človek, kto nám aspoň malú pozornosť venuje, a to je lekár. Áno starí navštevujú často doktora nielen preto, že sú chorí, ale aspoň na pár minút majú pocit, že niekoho zaujímajú, niekto sa o nich stará. Predstavte si, že napriek tomu, že sa o vás rodina nezaujíma, vy sa stále tešíte, keď s vami niekto z nich prehovorí a najradšej by ste im darovali celý svet, preto sa snažíte pomôcť ako len môžete. A nič nežiadate len trochu pozornosti, pár pekných slov.
Áno, mnoho starých je presne v takejto situácii. Aké pohladenie duše pre nich môže znamenať jedno pekné slovo, príjemný úsmev, trochu pozornosti. Majú za sebou dlhé roky, plné spomienok, krásnych a ťažkých chvíľ. Toľko by nám toho vedeli povedať. Lenže my sa nepýtame...